Vitajte na blogu novo založenej bádateľskej skupiny Astral Walkers. Máme v pláne aktívne sa venovať výskumu záhad priamo v teréne. Zatiaľ nemáme veľa skúseností, no to vyvážime svojim nadšením. Máme schopní tým venujúci sa rozvoju vnímania energií a jej zaznamenávaniu, blogerku i zabezpečené technické zázemie.
Časom sa budeme tešiť na vaše informácie a návrhy miest kde sa odhrávajú paranormálne javy, silové miesta a iné.
Väčšina obrázkov na blogu pochádza z našich výprav, ostatné pochádzajú z google.sk, deviantart a ani po úprave ich nepovažujeme za svoje.
(Na všetky články z AW sa vzťahujú autorské práva, jedná sa o naše rešerné práce, preklady a výsledky projektov. Kopírovanie je prísne zakázané.)

Branišovský les (Les Bor)

24. května 2015 v 8:59 | Layla & Siatris Kane & Sheffir |  Projekty

Branišovský les (Les Bor) - Les dvoch tvárí

Les sa nachádza medzi Českobudejovickým sídliskom Máj, štvrťou Zavadilka a obcami Branišov, Mokré, Třebín. Tento na prvý pohľad malebný les s rozlohou 300 ha je za dňa plný života a návštevníkov. Krásne prostredie a slnečné lúče prebleskujúce skrz koruny stromov priam lákajú k rodinnej prechádzke či odpočinku v objatí prírody.
I my sme mali to potešenie vidieť túto prívetivejšiu tvár Branišovského lesa a mohli sme sa pokochať jeho nádherou.
Pri pohľade na jeho krásu za bieleho dňa je ťažké uveriť, že je to miesto s temnou minulosťou, ktorá tam straší do dnešných dní.
Les je však známy radom tragických udalostí , mýtov a príbehov popisujúcich rôzne anomálie a paranormálne javy.
Prvé zmienky o tomto lese siahajú až do stredoveku. Kedysi údajne slúžila cesta krížom cez les predovšetkým pocestným obchodníkom a často sa na nej prepadávalo a vraždilo. Les sa stal taktiež útočiskom pre samovrahov, ale i miestom posledného odpočinku pre obete, čo tu násilne prišli o svoj život.
Mnohé miesta v Branišovskom lese sú nabité negatívnou energiou, ktorá údajne ovplyvňuje konanie ľudí i v dnešných dobách.
Do tohto lesa sme sa z 8.-9. mája 2015 vypravili ako novozaložená, Česko-slovenská bádateľská skupina Astral Walkers, vniesť trocha svetla do záhad, ktoré sa o ňom tradujú.


Fotodokumentácia (po rozkliknutí farebných slóv v texte sa vám zobrazí príslušná fotografia k danej oblasti)



Najváčšie záhady Branišovského lesa

Bažiny:
V minulosti sa v lese nachádzali rozsiahle bažiny z ktorých je dnes už prevažná väčšina vysušená. V týchto bažinách ukončilo svoj život dobrovoľne i nedobrovoľne nespočet ľudí, ktorých duše i dnes zostávajú na mieste svojho posledného odpočinku a snažia sa zlákať pocestných.
Miestny popisujú, že z bažín výdajú vystupovať hmlovité postavy, ktoré sa následne strácajú v lese.

Zastrelená hliadka:
Branišovský les po istí čas slúžil ako vojenský objekt a na jeho území sa nachádzal starý muničný sklad, ku ktorému sa viaže ďalšia z jeho záhad. Odohrala sa tu tragédia, ktorú sa podarilo prežiť len jednému zo štyroch hliadkujúcich vojakov. Podľa jeho svedectva sa jeden z jeho kolegov začal meniť a mutovať na netvora. Ostatní členovia sa pri pohľade na neho psychicky zosypali a vzájomne sa postrielali. (Jedna z teórií však hovorí o hrôze pochádzajúcej z lesa, ktorá vojakov vydesila natoľko, že spanikárili a vzájomne sa postrielali.)
Prirodzene nikto neveril v takýto priebeh udalostí a vojaka označili za blázna. Ten však ešte v tú noc zošedivel a napokon i zomrel.
Svedkom podobnej udalosti sa stal v roku 1983 aj vtedajší veliteľ tanku, počas jeho služby sa navzájom postrielali dvaja vojaci na stráži. Celú oblasť vo svojej správe označil za prekliatu.
Tieto tragédie sú po mnoho rokov neobjasnené, no vo vojenskom archíve o nich nie je zmienka, z čoho môžeme usudzovať, že záznami, ktoré sa ich týkajú sú ešte vždy považované za tajné.

Strom obesencov:
Na pohľad obyčajný strom bol v roku 1927 po mnohých nešťastiach označený ako Strom obesencov. Jednou zo známych tragédií je nájdenie zaľúbených návštevníkov neďalekého hotela obesených na konári tohto stromu. Neboli to však prvé a ani posledné obete, ktoré ukončili svoj život na jeho konári. Neskôr je opäť zmienka o obesenej žene.
Miestny sa začali obávať tohto miesta a tak sa mu radšej vyhýbali. Avšak pán Kříž, ktorý do tohto lesa chodieval po drevo sa rozhodol, že konár na ktorý sa chodia ludia rozlúčiť so svojim životom odreže, tak aj urobil a konár spálil. Nie dlho po tom čo tento konár zničil sa mu stal úraz a pravá ruka, ktorou konár odpílil mu ochrnula. Po tejto události sa miestny rozhodli odpíliť celý strom a na mieste ho i spálili.
Niektorí dedinčania tvrdili, že pritom počuli plač, iný, vraj počuli hlasy, ktoré ich nabádali k samovražde. Zopár dedinčanov bolo po tomto čine vyhlásených za nezvestných. V blízkosti miesta kde stál kedysi Strom obesencov je dnes na pamiatku jeho obetí postavený drevený pamätník nazývaný Čierny stĺp "Božie muka", ktorý tiež často slúži nie len ako pripomienka obetí, ktoré tu zanechali svoj život, ale tiež ako obetné miesto pre Pána lesa (muža v čiernom plášti s širokým čiernym oblúkom).

Čierny muž:
V lese bol nejeden krát videný vysoký muž v čiernom plášti s širokým klobúkom. Jeho pohyb vždy pripomínal skôr levitáciu než chôdzu. Podľa viacerých svedectiev má namiesto tváre len akési jej hmlovité zhmotnenie s náznakom očí a úst. Prvé zaznamenané spozorovanie tejto bytosti sa datuje z roku 1993. Prítomnosť tejto bytosti vraj sprevádza jemná hmla a pokles teploty v mieste výskytu.
Mnohí ľudia veria, že sa jedná o Pána lesa, kladnú bytosť ktorá sa stará o bezpečie pocestných a chráni ich pred tým, čo sa v lese skrýva. Jednou z jeho úloh je držať pocestných od najnebezpečnejšej časti lesa. Jedná sa o miesto s čiernym krížom, ktorý bol postavený ako pamiatka zastrelenej hliadke v tejto oblasti. Je známe, že ľudia čo túto bytosť zazreli sa vždy skrz les dostali bezpečne.
Ľudia mu chodia dávať obetné dary a zapaľovať sviečky k Čiernemu stĺpu, aby ich aj naďalej chránil. Je to tiež jedno z miest, kde sa často vyskytuje.

Kroky:
K najčastejšie popisovaným javom sú podľa svedkov kroky, ktoré nikomu nepatria. Tieto kroky údajne sprevádzajú tých, čo prechádzajú lesom, často až k jeho okraju. Taktiež sa často verí, že tieto kroky patria čiernemu ochráncovi lesa, ktorý sa svojou prítomnosťou stará o ich bezpečnú cestu.

Časové anomálie:
V roku 1960 sa jeden z obyvateľov "U pěti zlodejú" vracal na bicykli z Českých Budejovíc a vyrazil o 18:00, pri ceste cez Bor sa mu zdalo akoby sa les vlnil, pri východe z lesa sa divil že nevidí ani v jednom okne svietiť svetlo, pretože malo byť ani nie 19:00, keď však dorazil domov, zistil že sú tri hodiny ráno. Cesta ktorá obvykle netrvá ani hodinu, trvala 9 hodín, táto časová anomália nieje jediná zo zaznamenaných v tomto lese.

Červené oči:
Jednou z najčerstvejších udalostí, ktorá sa s týmto lesom spája je príbeh dvoch teenagerov, ktorý sa večer rozhodli skrátiť si cestu domov krížom cez Branišovský les. Pri prechode okolo jednej zo závor v hlbokej časti lesa si za ňou povšimli dvoch červených, do tmy žiariacych červených očí. Oči sa nachádzali približne vo výške dvoch metrov a po nejakej chvíli sa k dvojici začali približovať. teenageri sa v panike rozbehli na okraj lesa a bez ujmy sa z neho dostali von.
Do dnes si nikto nevie presne vysvetliť čo to mohlo byť, no jedna z teórií hovorí o tom, že sa jednalo o Pána lesa, ktorý sa ich týmto spôsobom rozhodol vyhnať z tejto najnebezpečnejšej časti lesa.

Denný prieskum:

Do lesa sme vstúpili približne okolo 15:00. Započali sme tak niekoľko hodinový denný prieskum počas ktorého sme sa rozhodli použiť dotazníky, do ktorých si naši členovia nezávisle na sebe zapisovali svoje postrehy. Denný prieskum trval až do západu slnka, ktorý nastal okolo 21:00. Po návrate k autu sa naša skupina rozdelila. Dvaja členovia AW (Siatris a Sheffir) zostali na nočný prieskum, pričom ostatní členovia šli domov.

Spracované záznami z denného prieskumu:
1. Asi 15 min. po vstupe do lesa: Dvaja členovia zaznamenali pocit, že ich niekto sleduje, úzkosť, mierny závrat, pocit že na nich niekto energeticky doráža. V mieste kde si jeden z členov všimol pravidelných pohybov tieňov sa vyplašilo množstvo vtákov, ktoré začali nahlas škriekať.
2. Oblasť v blízkosti zvieracieho cintorína a prilahlé priestranstvo s vysokou trávou: Člen týmu zaznamenal prítomnosť niekoľkých silných entít, v oblasti s vysokou trávou pociťoval mierny závrat. Jeden z členov výpravy po vzdialení sa od skupiny pocítil energetické výkyvy, začal sa cítiť malátne, mal mierny závrat a objavila sa i krátkodobá bolesť hlavy. Po pripojení sa ku skupine príznaky pominuli.
3. Priľahlé pole pri cintoríne: Člen týmu sa opäť vzdialil od skupiny, aby preskúmal daný priestor. Opäť pocítil energetické výkyvy, závrat, na rukách cítil intenzívne teplo a silné vibrácie, z ktorých sa mu roztriasli ruky. Ešte pred príchodom zbytku skupiny započul v poľnej tráve kroky a zreteľne videl ako sa pod nimi tráva ohýba, po príchode skupiny všetko ustalo.
4. Výklenok v polovici lesa, neďaleko cintorína: Všetkých členov týmu toto miesto energeticky zaujalo a rozhodli sme sa ho lepšie preskúmať. Jeden z členov zaznamenal zmenu teploty (chlad). Ďalšiemu pripadalo, že vzduch v týchto miestach je podstatne hustejší ako v iných častiach lesa. Členka nášho týmu bola požiadaná, aby na tomto mieste zhotovila automatickú kresbu. Ostatní členovia sa vzdialili do hlbšej časti lesa aby ho lepšie preskúmali.
Počas tvorby AK zaznamenala pocit úzkosti, závrat, pocit, že ju niekto sleduje. Na okraji výklenku zaznamenala pohyb neznámeho charakteru. Ku koncu kresby za sebou počula zvuk škrabotu a kroky v lísti, po prudkom otočení zbadala veľmi rýchlo sa mihnúcu postavu v čiernom, ktorá takmer okamžite zmizla. V mieste kde sa táto bytosť vyparila sme namerali na EMF hodnoty 714, pričom základná hodnota od zeme je 80. Hodnota v celom lese sa pohybovala väčšinou medzi 300-400.
Neďaleko sme našli od zeme obhorené drevo, roztavené sklo (tavná teplota skla je 1450-1550°C), po chvíli kopania tu bol i napoly zhorený koreň stromu. Bol s nami i študent fyzikálneho inžinierstva, ktorý si to nedokázal logicky vysvetliť, pretože na tak malom úseku a navyše spod zeme je vznik takéhoto požiaru, s tak vysokou teplotou nepravdepodobný.
5. Starý podzemný komplex: Jeden s členov uvádza pocit náhleho tlaku v hlave.
6. Cesta od komplexu vedúca krížom cez Branišovský les: Člen týmu sa odpojil od skupiny na vzdialenosť približne 50m, blízko hustého porastu mladých ihličnatých stromčekov ho prepadol silný pocit úzkosti, tlak na hrudníku, nepokoj, pocit že ho niekto sleduje. Zdalo sa mu, že za sebou počuje kroky, prudko zastal a zreteľne počul, ako za ním niekto urobil dva ďalšie kroky a náhle zastavil. Prepadol ho ešte nezdolnejší pocit úzkosti a strachu, pridal do kroku aby sa vrátil k ostatným, no zreteľne počul ako ju kroky naďalej prenasledujú a prispôsobujú sa tempu jeho chôdze. Kroky stíchli až po návrate ku skupine. Neskôr vysvitlo, že Čierny kríž sa nachádza na opačnej strane tohto porastu.
7. Jedna z ciest vedúca do údajne najnebezpečnejšej časti lesa s Čiernym krížom a bažinov: Dvaja z členov uvádzajú pocit, akoby ich niekto sledoval. Inak sa cesta zdala byť sama o sebe až podozrivo pokojná, ale nesmierne tmavá a ponurá.
8. Bažina a zrúcanina muničného skladu: Pocity úzkosti, mierny nepokoj. Neskôr vysvitlo, že sa nejedná o bažinu, ktorú sme hľadali, ale o starú zaplavenú strelnicu, kde sa vraj kedysi podľa miestnych popravovali vojaci. Jedná sa však údajne o najaktívnejšiu a najnebezpečnejšiu časť Branišovského lesa.

Za celý deň a ani v noci sa nám žiaľ nepodarilo nájsť Čierny stĺp. Členovia nočného prieskumu však zrejme narazili na povestnú, skutočnú Branišovskú bažinu, známu z vyššie uvedeného príbehu, no cítili sa tam natoľko zle, že sa rozhodli nezaznamenať ju.

Rozhovor s miestnymi:

Cestou k autu sa nám podarilo stretnúť pár miestnych, ktorí bývajú hneď vedľa zábran do najnebezpečnejšej časti lesa. Dozvedeli sme sa od nich, že po zotmení sa muž v čiernom zjavuje aj na asfaltovej ceste, kde sme sa v tú chvíľu nachádzali. Taktiež je tam večer možné počuť flétnistu, o ktorom sa vraví, že keď sa mu pozriete do očí, tak stuhnete od strachu. Taktiež nám povedali o tom, aké fotky sa im tam podarilo nafotiť. Keď sa s priateľmi fotili pri zábrane, tak za nimi stáli ďalšie tri hmlovité postavy vojakov, údajne sa jednalo o vojakov, ktorí sa mali postrielať v muničnom sklade.
Mimo Čierneho muža a vojakov sa v tej časti lesa najčastejšie objavuje strážny pes, ktorý sa pohybuje nehlučne a nezanecháva za sebou stopy po labách. Pod lampami je často vidno mihať sa tiene a po okraji cesty v lese počuť kroky.
Miestny tvrdia, že kedysi viedla vojenská cesta pre autá miestami, kde dnes rastie les, no podľa nich sa duchovia stále držia svojich starých ciest a videli tam do stromov zabáčať auto, či sa im podarilo vyfotiť fotku, na ktorej boli obrysy tanku.
Taktiež hovorili o fotkách, kde sa im telo prekrývalo s iným nehmotným telom. Na fotografii muža s ktorým sme hovorili, sa vraj takto objavila postava ženy s dlhými vlasmi. (Mohlo sa jednať o nami nepotvrdenú Bielu paní z Branišova? Jej zjavenia sú spájané so zavraždenou miestnou ženou, ktorá žila na neďalekej samote.)
Všetkých fotografií sa však zbavili, podľa ich slov si nechceli nič priviesť do domu a šírenie fotografií z týchto miest sa nikomu neodporúča. Preto aj my budeme skromní pri ich zverejňovaní.

Nočný prieskum:

Nočného prieskumu sa zúčastnil Siatris spoločne so Sheffirom. Prieskum započali o 21:30.

Poznámky Siatrisa:

Pri vstupnej závore sme urobili prvý nočný záznam a na všetkých hodinkách nám ukazovalo čas +-5 minút polnoc (00:00). Pripadalo nám to zvláštne, nemali sme pocit, že od nášho vstupu do lesa uplynulo toľko času, ale pod vplyvom toho ako na nás v noci les pôsobil sa nám to možno len zdalo a tak sme prešli závorou a šli ďalej. Neďaleko za závorou som mal nutkanie opäť skontrolovať čas a keď som tak urobil, bolo 22:00. Od tej chvíle čas na všetkých zariadeniach ukazoval rozdielne časové údaje.
Kúsok od závory sa za dňa na pravej strane nachádzali ruiny strážnice, po prvom prechode týmto miestom tam bol len hustý les, ruiny nikde.
Pri ceste do hlbšej časti lesa nás veľmi rozboleli nohy, našťastie tam bol stôl s lavicami pre turistov a tak sme sa rozhodli pre krátku pauzu. Bez zjavného dôvodu nás oboch prepadlo nutkanie začať sa nahlas smiať, prepadli sme v záchvat smiechu. Tento stav však netrval dlho, uvedomovali sme si, že neexistuje dôvod pre toto správanie vzhľadom na situáciu a miesto kde sme sa nachádzali. Vstali sme a pokračovali na opačnú stranu lesa, kde sa mal nachádzať malý oceľový komín, vychádzajúci najskôr z vojenského podzemného komplexu. Za dňa sme si toto miesto poznačilo ako jedno z tých kde by sme večer chceli zmerať EMF.
Na neďalekej ceste si Sheffir všimol stojace autá a osobu medzi nimi stojacu. Nevediac, kto a čo tam v nočných hodinách robí, sme zhasli svetlá a potichu sa ukryli medzi stromy. Detekujúc prostredie sme takto v lese pomocou sluchu lokalizovali 4 osoby. V tmavom lese sa pohybovali bez svetla a samostatne. Stále si nie sme istí tým, kto a čo tam v túto hodinu robil. Mám isté hypotézy, no zverejňovať ich nechcem.
Rozhodli sme sa výjsť na hlavnú cestu, ktorá je medzi dvomi časťami lesa a kúsok po nej pokračovať. Boli sme si vedomý toho, že vľavo sa bude nachádzať cesta, ktorá nás zavedie späť do lesa. Mysleli sme si, že už sme pri odbočke, keď sme tam videli zabáčať auto. V túto hodinu nám to nedávalo zmysel. Keď sme sa k tým miestam priblížili, zistili sme, že namiesto odbočky sa tu nachádza len hustý les.
V týchto miestach sa vpravo nachádzala ďalšia závora a za ňou cesta do druhej časti lesa. Rozhodli sme sa túto lesnú cestu preskúmať, lebo podľa miestnych sa tu nachádza na rozcestí Čierny stĺp. Všetky tri cesty sme preskúmali cca na úseku 1 km, ale Čierny stĺp sa nám nájsť nepodarilo. Urobili sme tu zopár fotografií a nahrávok a vrátili sa späť, pri závore sme urobili ďalšie video ukončujúce túto časť.
Všimli sme si, že v miestach kde bol predtým les sa nachádzal vyasfaltovaný priechod s pouličnou lampou a domom pri lese. Tu sme začali mať pochybnosti o tom čo vidíme. Je vysoko nepravdepodobné aby sme sa vždy pomýlili súčasne a v rovnakých informáciach. Zhodli sme sa na tom, že to zrejme robí les a jedná sa o preludy.
Táto krátka cesta nás priviedla k osvetlenému turistickému chodníku, ktorý by sa však mal podľa našich údajov nachádzať podstatne ďalej. Rozhodli sme sa ignorovať bezpečie osvetlenej cesty a vstúpiť do lesa. Pokračovali sme čo najhlbšie do lesa a zistili, že nám blázni kompas.
Skrz les sme sa dostali na cestu kde sme pri návrate k autu stretli dvoch miestnych obyvateľov, s ktorými sme urobili rozhovor. Mimo to nám však prizvukovali aby sme boli maximálne opatrný a dávali pozor nato, čo z lesa vynesieme. Podstatné je však to, že v miestach kde predtým stál ich dom sa nachádzala holá plocha a na nej auto s maznajúcim sa párikom. Nedokázali sme si tento omyl vysvetliť a tak sme to opätovne pripísali lesu.
Cesta vedúca do najnebezpečnejšej časti lesa sa tu však nachádzala aj so závorou. Zmiznutie domu sme sa rozhodli ignorovať a držali sme sa informácií nadobudnutých počas denného prieskumu. Rozhodli sme sa zhotoviť tu pár fotografií a video. Pokus urobiť EVP nefungoval. Na nahrávke sa nenachádzal žiaden zvukový záznam. Po príchode domov som však nahrávku premiestnil do PC a prehral. PC ju normálne spustil so zvukom, no zo záznamu som bol hlboko znepokojený. Avšak pre nezrozumiteľnosť nahrávky sme sa rozhodli zatiaľ ju nepublikovať. Upravili sme len hlasitosť a odstránili šum.
Chceli sme sa vrátiť späť na začiatok lesa, kade viedol turistickým chodníkom s lavičkami, na ktorých sme si plánovali urobiť prestávku. No po chvíli sme zbadali ďalšiu závoru, ktorú sme si za dňa pravdepodobne nevšimli. Vzali sme to do úvahy a nafotili sme si ju spolu s ihličnatým stromom vedľa nej.
Následne sme sa vybrali na kopec oproti a tam sme našli Branišovské bažiny. Ani za použitia všetkého dostupného svetla sme neboli schopný vidieť kde sa končia. Prišlo nám však zvláštne, ako sme ich za dňa dokázali v priebehu toľkých hodín niekoľkokrát obísť. Mal som z tohto miesta veľmi zlý pocit a tak som sa rozhodol nezaznamenať ho. Cítil som, že nás niekto sleduje a následne sme si so Sheffirom všimli biele oči, ktoré zmizli a objavili sa zo strany a podstatne bližšie. Rýchlo sme sa vrátili späť k ceste kde sa nachádzala závora a tá bola preč!
Po blúdení meniacim sa lesom sa nám konečne podarilo vrátiť do blízkosti začiatku lesa, kde už bolo znova všetko tak, ako sme si to pamätali, len ruiny strážnice ešte vždy chýbali. V tele sme cítili veľmi intenzívne vibrácie a preto sme sa rozhodli urobiť EMF, nameraná aktivita bola 730 gaussov. To bola do teraz najvyššia zaznamenaná hodnota. Urobili sme videozáznam a opäť sme v lese zazreli biele oči. Tieto oči sa i naďalej zjavovali po stranách a mali sme pocit, že vždy o niečo bližšie.
Opustili sme les a vyšli na cestu ktorou sme sa znova vrátili k domom, ktoré predtým zmizli, no teraz tu znova stáli. Pocítili sme silné negatívne vibrácie zo smeru, kde sa nachádzali protitankové zátarasy. Prepadol ma intenzívny pocit strachu, no i napriek tomu sme k tomuto miestu zamierili, aby sme mohli urobiť merania. EMF aktivita tu bola 930. Rozhodli sme sa rýchlo odísť, no hodnota naďalej stúpala a posledný videný záznam bol 980, potom zčernala obrazovka a nič nereagovalo. Elektronika vypovedala službu a zostalo nám len jedno svetlo. Nešla kamera a ani mobilné telefóny. Vibrácie ktoré sme pociťovali po celom tele boli veľmi nepríjemné.
Bežali sme späť k hlavnej ceste, no trávnatá cesta bola zarastená do výšky pasu. Tu nás začal prenasledovať miestnymi spomínaný strážny pes, ktorého vidieť, no nepočuť. Prebrodili sme sa zarastenou trávou a vybehli na cestu, ktorou sme sa dostali späť do Českých Budejovíc. Psa sme za sebou už nevideli. Obišli sme les až k miestu kde sa nachádza trolejbusová točňa. Pod pouličnou lampou turistickej cesty sme opäť videli tohto psa, ako sa obracia a mizne v lese.
Rozhodli sme sa do lesa ešte vrátiť, odbočili sme v mieste kde predtým nebola turistická mapa a drevený altánok. Teraz tu však stáli a podľa všetkého tam skutočne stoja. Následne sa v lese už nič neodohralo a hodnoty nikde nestúpli nad 440. Oči sme videli ešte mnohokrát, ale nepribližovali sa. Zrejme sa nejednalo o bytosť, ktorá by nám chcela ublížiť. Ešte raz sme na ceste z lesa zazreli strážneho psa, ale vyhli sme sa mu. Pri závore kde sme začali našu výpravu sme o pol piatej ráno natočili Ending, čím sme ukončili prieskum Branišovského lesa.

Postrehy:
1. Priestor sa vždy menil podľa toho, ktorou závorou sme v noci prešli, možno v tom je nejaký systém a možno je to len moja hypotéza.
2. Biele oči, ktoré boli neustále blízko nás, bola na 100% kladná bytosť, nakoľko nás mohla kedykolvek napadúť a neurobila to.
3. Videozáznamy a fotky z miest kde by mal byť "černý sloup" nám zo zariadení zmizli, je tam len záznam pri onej závore, nič viac, akoby dané miesto nechcelo byť zaznamenané, alebo neexistovalo.

Poznámky Sheffira:

Ze dne 8.5. přes noc na 9.5. jsem se jako člen týmu Astral Walkers podílel na průzkumu paranormálních aktivit v lokalitě u Českých Budějovic v lese Bor.
Náš plán byl jasný, prozkoumat veřejně známá místa, kde se podivné úkazy vyskytují nejčastěji, jako třeba známý muniční sklad, u kterého se údajně postřílela vojenská posádka, zvířecí hřbitov, bažiny, ve kterých se utopilo mnoho lidí, vlčí jámu, závoru při které se zjevují rudě zářící oči a černý sloup, nejznámější objekt tohoto lesa, který se nám ani za 15 hodin průzkumu nepodařilo nalézt.
V 21:30 museli 2 členové týmu z časových důvodů odjet, a tak jsme v akci pokračovali jen já a Siatris. Z toho samého parkoviště, jako v 15:00 jsme vyrazili tím samým směrem do hlubin temného lesa. Dorazili jsme k naší úvodní závoře, zkontrolovali čas, na kterém bylo 00:00, bylo nám divné, že by čas tak rychle utíkal, když jsme se více porozhlédli, zjistili jsme, že ruiny strážnice jsou pryč. Natočili jsme další videovstup a překročili závoru, po pár metrech chůze jsme opět zkontrolovali čas a bylo 22:00. Usoudili jsme, že na čas se nemůžeme spoléhat, navíc při překročení první závory na nás dopadla příšerná bolest nohou, která se opravdu jen těžce zvládala. Jelikož se nám tyto věci děli oboum naráz, nemohla to být náhoda. Po pár stovkách metrů jsme museli udělat pauzu, tak jsme si sedli pro turisty připravené lavičky se stolem. Po chvilce jsme dostali náhlý záchvat smíchu, který se jen stěží dal ovládat. Nebylo to ani trošku přirozené, tak jsme se rychle sbalili a šli dál, prošli jsme až na druhý okraj lesa, kde jsme šli okolo místa, na kterém jsme ve dne naměřili zvýšenou hodnotu elektromagnetického pole, přišlo nám, jakoby nás něco spoza stromů sledovalo. Když jsme přicházeli ke komínu vedoucí z podzemního komplexu, na který jsme narazili při dením průzkumu, spozorovali jsme uprostřed lesa zaparkovaná auta. Všechny smysly se okamžitě začali hlásit, tak jsme vypnuly všechna světla a potichu jsme přešli přes hlavní cestu rozdělující les napůl, sedli jsme si na okraj cesty a snažili se rozpoznat jakoukoli přítomnost lidí. Nakonec jsme díky sluchovým smyslům dokázali detekovat 4 osoby, které chodili lesem ve velkém rozestupu a to bez jakéhokoli osvětlení. Jak psal Siatris ve svém shrnutí, máme pár hypotéz, kdo ti tajemní lidé byly, ale taktéž je nebudu zveřejňovat.
Po poměrně dlouhé stagnaci na jednom místě jsme vyrazili hlavní cestou do míst, kde jsme měli narazit na odbočku do lesa, která nás měla zavést přímo k černému sloupu, začalo nás však objíždět nějaké auto, ale zničehonic zatočilo na druhou stranu od nás do hustého lesa, přímo mezi stromy a jeho světla zmizela po pár metrech. Uvědomili jsme si, že se nacházíme v časoprostorové anomálii, nicméně nám nezbylo nic, než pokračovat v naší cestě. Jak auto zmizelo mezi stromy, před námi se objevila popisovaná odbočka do lesa, u které se nacházela další závora. Udělali jsme několik fotek a videozáznamů a šli směrem k černému sloupu. Zanedlouho jsme došli na místo, kde se měl údajně nacházet, cesta se tam roztrojovala, ale nikde žádný sloup, nicméně jsem poprvé zahlédl obrysy strážného psa, když jsme se rozkoukali, vyrazili jsme po každé cestě cca kilometr a zpět, stále nikde žádný sloup. Došli jsme tedy stejnou cestou zpět k závoře, udělali další fotky a videozáznamy a šli dál po směru hlavní cesty, když jsme došli na místo, kde auto zatočilo do hustého lesa, byla tam náhle cesta, kterou jsme nepostřehli ani při denním průzkumu. Vydali jsme se po ní a po chvilce jsme došli na místo, kde bydlel ten pár, který nás nasměroval na údajnou polohu černého sloupu, ve dne tam však byl rozestavěný dům, který tam v tu chvíli nebyl, místo toho tam bylo auto a v něm se muchloval nějaký mladý pár, s ohledem na místo to vůbec nebylo přirozené...
Po chvilce jsme došli k závoře, která se nachází na cestě k bývalému muničnímu skladu, kde se podle svědků zjevují rudé oči. Udělali jsme měření, které se jevilo naprosto normální, nikde žádné vykyvy, nebo větší hodnoty, udělali jsme EVP, které nám však nešlo přehrát, v tu chvíli nám začala blbnout technika, EVP bylo úplně mimo naší kontrolu, na mobilu, kterým jsme si svítili mi záhadně přímo před očima ubylo 40% baterie, takže jsme přišli o zdroj světla. odtamtud jsme šli pryč a došli jsme na osvětlenou stezku, která procházela lesem. Po chvilce jsme mezi stromy uviděli bíle zářící oči, které se nás drželi až do rána. Opět nám začala selhávat technika, dokonce i kompas ukazoval špatným směrem. Usoudili jsme, že bychom si měli dát další pauzu, tak jsme vyšli na okraj lesa, kde končila osvětlená cesta. Po přestávce jsme šli po osvětlené ztezce opět směrem k muničnímu skladu, když najdenou před námi cca 40 metrů přešel onen strážný pes. Byl naprosto hmotný, ale neudělal žádné stopy, ani neohýval trávu, zkrátka jak se objevil, tak i zmizel. Šli jsme za ním a narazili na stejnu závoru, kterou jsme poprvé vešli do lesa, jenomže od našeho prvního vstupu do lesa jsme byly vzdáleni přes 2 kilometry. Udělali jsme EVP, fotografie i kamerový záznam, naměřili jsme zatím rekordních 750 a v tu chvíli jsme slyšeli naprosto zřetelný dupot za našimi zády, padla na nás úzkost, tak jsme odešli směrem hlouběji do lesa od závory, přímo před námi se zjevil vánoční stromeček a rozsáhlé bažiny, kterých jsme si ani za dne nevšimli, a to není absolutně možné, protože byly tak veliké, že jsme ani s našimi světly neviděli na druhý konec. Neměli jsme v tom místě odvahu udělat fotku ani měření, tak jsme šli zpět na osvětlenou ztezku, po které jsme odbočili, když jsme se otočili směrem k závoře, dostavil se hrozný fakt, že tam žádná závora už není, a to je nanejvýš divné, že zmizí masivní závora za pár vteřin, když jsme na ní ještě před pár vteřinami sahali a četli z ní vyryté nápisy, šli jsme směrem na palouk k tankovým zátarasům, které jsme viděli i ve dne. Chtěl jsem se tam hrozně moc zastavit, tak jsme zastavili, udělali záznam na kameru a začali měřit, naměřili jsme neuvěřitelných 880, tato hodnota však stále soustavně stoupala, až dosáhla 980. Přestali reagovat všechny přístroje a selhalo další světlo, takže jsme měli už jen jednu baterku, usoudili jsme, že bude nejlepší urychleně opustit oblast, tak jsme se opravdu rychlým krokem vdali do hlubokého lesa směrem k městu, vzdálenost k silnici, která se zdála ve dne nanejvýš 30 metrů bez jakýchkoli větších překážek se nám doslova prodlužovala před očima, brodili jsme se po pás hlubokou trávou a kličkovali mezi polorozpadlým plotem, který tam ve dne rozhodně nebyl, jako tečku na závěr jsme schytali půl metrový příkop, který jsme co nejrychleji vydrápali nahoru na cestu, celou dobu nás pronásledovali ony bíle zářící oči, které byly pokaždé blíž a blíž, kolem sebe jsme slyšeli kroky a všelijaký dupot. Vyšli jsme z lesa na okraj sídliště, kde jsme si konečně oddychli. Stále nás ale z lesa pozorovali ony oči, které se pokaždé nepřirozeně pomalu zavírali. Po chvilce jsme šli opět zpět do hlubin lesa, a po pár metrech jsme uviděli vývěsnou ceduli s mapami lesa a altánek, který by se ve dne nedal přehlédnout, takže máme jistotu, že tam ve dne nebyl. Podél altánku vedla cesta do nejhustější části lesa, šli jsme po ní asi kilometr, byla to nejpodivnější cesta, kterou jsme za tu noc šli, vůbec jsem se na ní necítil dobře. Otočili jsme se a došli zpět k altánku, kde jsme předtím zapálili svíčky a rozloučili se s lesem, u první závory, kde jsme poprvé vstoupili do lesa jsme natočili závěrečnou řeč na kameru a jeli domů.

Postrehy:
1. U posledního EVP u závory prasknul display na tabletu.
2. Celou dobu v lese mě to lákalo do prvního půlkruhu, kde Layla dělala AK, toho pocitu se nemohu zbavit doteď.
3. Kompas mi ukazuje špatně směry, dokonce i když jsem doma.
4. Nad celým lesem byla bariéra, která způsobila i teplotní rozdíl mezi lesem a okolím (ten rozdíl byl minimálně 3 stupně).

Autori: Layla, Siatris Kane, Sheffir
Text skompletizovala a upravila: Layla
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama